Tí ktorí nás predišli...

                      Zosnulí evanjelici v Hamuliakove/Gútore

1       Gerszo Zsuzsanna*1767 - 11.12.1837 Gútor

1 a    Nagy Jozsefné/Erzsébet *1834 – 26.7.1855 Gútor,žila 21 r.

1b    Barca Samuel*1823Vid(Vespr.župa)-5.4.1876 Gútor,žil 53 r.panský roľník

1c   András Wenzel *1848 Devín - 13.3. 1880 Gútor,žil 32 r.,lodník
        utopený v Dunaji

1 e  Dr. Czilchert Robert *1809 Misérd – 4.2.1884 Gútor,
        poch.9.2. na Kozej v BA, veľkostatkár, samovražda zastrelením

1f   Alžbeta Matheideszová r. Škodačeková *1826 Vrbovce 
                                                         – 22.10.1898 Gútor

2.Erna Nováková *9.4.1923 Gútor/Hamuliakovo-2.5.1923

3.Ján Potrák *17.7.1864 Menda/e/(Maď.)
                    -30.3.1954 Hamuliakovo (najst.presídlenec)

4.Pavel Fabók *1923 Menda
                       -11.10.1956 Hamuliakovo

5.Hermína Mrázová r.Dudlová*25.6.1908 Dunaegyháza(Maď.) 
                                                  -   1956 Hamuliakovo

6.Mária Vicianová r.Sedliačiková *17.1.1876Nadlak(Rum.)
                                                     -29.12.1957 Hamuliakovo

7.Jozef Czinege*1934 Szöd(Maď.)
                        -15.8.1957 Hamuliakovo(samovražda r.k.)

8.Pavel Mráz *1904 Béňa(Maď.)-24.12.1958 Hamuliakovo

9.Terézia Horváthová r.Szántayová *8.9.1891 Tápiosáp(Maď.)
                                                 -1.2.1959 Hamuliakovo

10.Katarína Miklóšová r.Kalinová*31.1.1882 Péterka (Maď.)
                                                       -13.2.1959 Hamuliakovo

    (rodičia:Michal Kalina+Katarina Seňanová)

11.Mária Šepráková r. Vrabecová *30.5.1892Alberti(Maď.)
                                                        -13.4.1959 Hamuliakovo

12.Mária Dobrodinská r.Pružincová *9.4.1903 Žitná(CZ Uhrovec)
                                                       - 16.5.1961 Hamuliakovo

13.Štefan Šáranský *1906 Béňa(Maď.)-17.1.1963 Hamuliakovo

14.Michal Hering * 1903 Irša(Maď.)-21.11.1963 Hamuliakovo

 

Pavol Farda*17.7.1883Čív(Piliscsév/Csév)

-3.-5.8.1963Hamuliakovo,rak.žaludka,

manželka: Alžbeta Lacková,

rodičia:Pavol Farda+Katarína Gulová.

Adventista

 

15.Ján Abrahám*15.5.1898Mezöhegyes(Maď.)
                -15.10.1965 Hamuliakovo(obec.hlásnik)

16.Zuzana Sviatovská r. Hrutková*1913 Péterka(Maď.)
                                           -16.6.1966 Hamuliakovo

17.Michal Klátik * 1905 Legénd(Maď.)18.9.1969 Hamuliakovo

18.Agneša Klátiková r.Veselíková *1903Tápiosáp(g)(Maď.)
                                            -12.2.1970 Hamuliakovo

19.Michal Dobrodinský*1881 Pilíš(Maď.)-6.5.1970 Hamuliakovo

20.Pavel Kováč*1900 Irša(Maď.)-7.8.1970 Hamuliakovo

21.Ján Kováč *1936 Irša(Maď.) - 14.9.1970 Hamuliakovo

22.Anna Čikóšová r. Plachtinská *1915 Pilíš(Maď.)
                                           - 4.1.1977 Hamuliakovo

23.Rozália Fabóková r.Potráková *27.4.1897 Menda(Maď.)
                                            -21.5.1977 Hamuliakovo

     (rodičia:Ján Potrák+Rozália Bartošova)

24.Alžbeta Šomodiová r. Miklóšová *1898Monor(Maď.)
                                              -30.11.1977 Hamuliakovo

25.Michal Príbela *1898 Alberti(Maď.)
                    -22.3.1979 Hamuliakovo

26.Zuzana Heringová r.Búrašová *1902 Irša(Maď.)
                                          -21.7.1980 Hamuliakovo

27.Pavel Brtka *1911 Alberti(Maď.)
               -24.7.1980 Hamuliakovo

28.Ladislav Fabók *1921 Menda(Maď.)
                      -29.5.1982 Hamuliakovo

29.Alžbeta Šáranská r. Klementová *1910
                                            -17.11.1984 Hamuliakovo(samovražda)

30.Zuzana Kováčová r. Turčanová *1901 Irša(Maď.)
                                                -27.1.1987 Hamuliakovo

31.Pavel Miklóš *1908 Monor(Maď.)
                  -30.12.1987 Hamuliakovo

32.Helena Hudobová r.Tóthová *1914 Üllő(Maď.)
                                         -25.1.1988 Hamuliakovo

33.Martin Sviatovský *1911 Péterka(Maď.)
                          -24.5.1988 Hamuliakovo

34.Mária Príbelová r.Galbáčová *1902 Pilíš(Maď.)
                                           -3.8.1990 Hamuliakovo

35.Karol Čikóš *1941 Pilíš(Maď.)
               -29.11.1990 BA-Hamuliakovo

36.Michal Hudoba *1914 Pilíš (Maď.)
                    -10.12.1991 Hamuliakovo

37.Pavel Čikóš *1912 Pilíš(Maď.)
                 -5.12.1994 Šamorín-Hamuliakovo

38.František Fabók *1927 Menda(Maď.)
                       -25.1.1995 Hamuliakovo

39.Pavel Mráz *1931 Béňa(Maď.)-
        30.9.-4.10.1995 Hamuliakovo

40.Michal Mráz *1954 Hamuliakovo
             -8.-13-3.1996 Hamuliakovo

41.Mária Mrázová r. Klátiková *1929 Sűysáp(Maď.)
                                -29.4.-5.5.1997 Hamuliakovo

42.Michal Faust *1913 Rákoškerestúr(Maď.)
                    -2.2.2000 Hamuliakovo

43.Michal Príbela *1928 Pilíš(Maď.)
                      -9.3.2000 Hamuliakovo

44.Ladislav Fabok *1951 Bratislava
                        -7.4.2000Hamuliakovo

45.Alžbeta Fabóková r.Šomodiová *7.2.1923 Monor(Maď.)
                                                    -19.4.2004 Hamuliakovo

46.Ladislav Kováč *24.10.1940 Irša(Maď.)
                        -22.-26-11.2004 Hamuliakovo

47.Karol Kováč *30.11.1930 Irša(Maď.)
                     -27.2.-2.3.2005 Hamuliakovo

48.Jozef Bobor *11.12.1966 Bratislava
                   -26.-30.11.2006 BA-Hamuliakovo

49.Mária Segediová r.Berecová *1919 Mezötúr(Maď.)
                                     -20.-23.2007 Hamuliakovo

50.Ladislav Mikláš *31.8.1941 Bratislava
                               -9.5.2008 Hamuliakovo

51.Jozef Sviatovský 1935 Péterka(Maď.)
                -25.-29.7.2008 Hamuliakovo

52.Helena Heverová r.Halmová *30.5.1944 Šára(Maď.)
                                       -27.10-2.11.2010BA-Hamuli.

53.Helena Faustová r.Faboková*11.7.1924 Menda(Maď.)
                                        -20.-26.11.2012 BA-Hamul.

54.Juliana Kaluzová r. Klátiková*24.12.1937 Tápiósáp(Maď.)
                                                -27.1.2014

55.Mária Váradiová r.Mrázová*9.5.1934 Béňa (Maď.)

                                              -27.1.-3.2.2014 Lehnice/Hamul. 

56.Pavel Fabok *2.6.1926 Menda(Maď.)-6.-10.2.2014 BA-Hamul. 

57.Ján Mráz *1939 Béňa (Maď.)-17.máj 2014 Lehnice/Hamul. 

58.Ján Bobor *6.3.1943 Slovenský Komloš-28.6. 2013

59. Etel Kaczor r.Somodi*2.4.1926 Monor(Maď.)
                                       - 28.12.2015 Hamul.(poch.2.1.2016) 

60.Helena Vašková r.Hudobová*14.12.1935 Üllő(Maď.)
                                                            13./15.1.2016

61. Zuzana Jurášová r.Príbelová*1932 Piliš -22./ 26.2.2016

62.Anna Príbelová r.Heringová*15.8.1928 Irša(Maď.)
                                                  - 8.9.2017   BA/Hamu.
                                                      žila 89r.
63......2018

64.Ján Hevera*3.3.1952 Bratislava
                       -30.4./3.5.2018 BA/Hamu.,žil 66 r. 

 

65.....Huskai  2020

 

66.Alžbeta Boborová r.Príbelová*15.12.1941Piliš

                                                     -25.3./1.4.2021 H,žila 79 r. 

 

67.Alexander Hrutka*22.9.1932 Péterka

                                   -jan. 2022 D.Streda(tam aj pochovaný),žil 89r.

68.Štefan Šáranský*27.9.1936 Béňa(Maď.),máj 2022 Ham.,žil 86 r.

69.Mária Tylešová r.Mzigová*25.8.1935 Vinné

                                           5./11.10.2022 BA/Ham., žila 87 r.

70.Fabok Laca*1.9.1946Mende

                         -22.2./28.2.2024Ham.,žil 78 r.

Pán Ježiš hovorí: 

Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto počuje moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.

                                                  Ján 5,24

OD MINULOSTI K DNEŠKU

                            OD  MINULOSTI K  DNEŠKU

Z dejín evanjelikov v Hamuliakove 

Hamuliakovo, predtým dlhé storočia Gútor, je obcou písomne doloženou  už v 13.storočí.Má vzácny románsky kostol z toho obdobia so zachovanými gotickými freskami.

Z poreformačného obdobia vieme, že kostol bol  v  užívaní protestantov do protireformácie. V tomto období bol celý Gútor evanjelický.Podľa historika Martina Kováča a jeho knihy Dejiny evanjelikov v Bratislavskej stolici do r.1781 vieme, že tu v okolo r.1633 pôsobil evanjelický farár Ján Mihalacz a okolo r. 1647 Laurencius Farago.  Väčšinové pôvodné obyvateľstvo bolo maďarskej národnosti, pri niektorých s nemeckými koreňmi o čom svedčia aj niektoré priezviská(Gottlieber, Frank,Pammer, Matheides, Reiner a i.). Cirkevne, čo sa týka nekatolíkov bola dedina vždy diasporou konfesie,ktorej údovia tu žili. Patrili k svojej paróchii, tzv. matkocirkvi v mestečku Šamorín (prípadne kedysi Mliečno, čo sa týka Židov). Okrem väčšinových katolíkov, tu teda v menšom počte od dávna žili aj evanjelici, reformovaní a Židia.
Podľa štatistík, sčítaní obyvateľstva v 19.st., žilo v Gutore v r.  1815 7 evanjelikov,v r.1822 3 ev., v r.1828 5 ev., v r.1839 3 reformovaní,v r.1866 2 ev.,1869 9 ev.,1 ref.,v r.1874 9 ev.,1 ref.                                 Podľa Fényesa z rokov 1837,1843,1851  6 evanjelikov-protestantov. V r.1881  6 evanjelikov a 4 reformovaní, v r.1900 4  ref.,v r.1906 4 ref.,v r.1919 2 ref., v r.1930 3 evanjelici,11 ref.,v r.1933 10 ref.,v r.1940 24 ref.,v r.1991 28 ev., v r.2001 59 ev.,8 ref., 1 baptista,1 medodista,1 adventista,v r.2011 60 evanjelikov a 9 reformovaných, i.                     Poznáme meno evanjelickej rodiny Frankovej(už aj v r.1785) z prvej polovice 19.st.,ktorej časť žila v tom čase aj v Szemete/Kalinkove(už v r.1779 Andreas Frank) a rodinu Gerzső-Kovácsovú. Čo sa týka reformovaných, má tu miesto medzi prvými rodina Baráthová. Zo šamorínskej evanjelickej matriky zomrelých máme záznam o pohrebe 11.decembra 1837 Zuzany Gerzső, 70.ročnej. Potom vieme, že v júli r. 1855 tu bol  po dlhom čase ďalší evanjelický pohreb Erzsébet Nagy,  21 ročnej manželky Jozsefa Nagya  miestneho panského kočiša, pochovával ju vtedajší farár Frigyes Fleischhaker (1828-1858).
V marci 1880 tu senior Ritter pochováva utopeného mladého 32 r. lodníka z Devína, Andreasa Wenzla.
Zo 4. februára 1884  máme  zaznamenanú správu o tragickej smrti tu žijúceho evanjelika, veľkostatkára Uhorského významu, inak lekára, ktorý bol osobným lekárom šľachtickej rodiny Károlyovcov 

Dr.Roberta Czilcherta, 

 ktorý zomrel samovraždou 74 r. Pochádzal z  Mischdorfu (N.Košariská) kde sa narodil v učiteľskej rodine  14.3. 1809 ako Ludwig Robert. Vyrastal v Banskej Bystrici.  Študoval vo Viedni a pôsobil aj v Budapešti. V Gutore bol od r.1851,kde postavil tam už dnes nestojaci kaštieľ v 60-tych rokoch 19.st.Venoval sa ako priekopník tohto druhu v Uhorsku šľachtiteľskému chovu oviec. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne na Kozej bráne v Bratislave. Ako sme zistili na správe cintorína, jeho hrob č.56, nachádzajúci sa v časti VI. bol žiaľ v 70.-tych rokoch už zrušený.  

V októbri r. 1898 tu zomrela 72 ročná Alžbeta Matheideszová r. Škodačková z Vrboviec, ktorá bola do Gútoru vydatá už 20.mája 1869,za vdovca Lajosa Matheidesza tunajšieho gazdu. Pochovával farár-senior Karol Ritter(1831-1905). Prechádzajúc do dvadsiateho storočia v roku 1923 tu máme zaznamenané narodenie no i pohreb mesačného dieťaťa Erny Novákovej, dcéry tu žijúceho českého finančníka a v r.1925 narodenie jej sestry Milady. Rozlúčku Erny vykonal farár Dr.Béla Halmi (1887-1930).  Do druhej vojny sa tu nestretávame s evanjelickými činnosťami v podobe krstov, sobášov, pohrebov až po rok 1947.                                        
Tento rok je v dejinách evanjelictva v Hamuliakove prelomový. V tomto roku sem boli repatriovaní  slovenskí evanjelici(aj katolíci) z Maďarska, Rumunska, Vojvodiny. Pre domorodých gútorčanov, prevažne maďarskej národnosti, to bolo v zložitom období po vojne a deportáciách časti maďarského obyvateľstva do Maďarska. Nevítali toto riešenie vlády s nadšením, skôr s odporom a vnímali to ako krivdu. Túto realitu aj príchodzí slovenskí presídlenci pociťovali. Sami boli prekvapení, že boli repatriovaní nie do slovenského prostredia, ako sa očakávalo a sľubovalo, keďže im bolo predložené ísť späť na Slovensko, do pôvodnej vlasti, odkiaľ ich predkovia prišli na Dolnú zem v 18. storočí. Prichádzali teda do výrazne  maďarskejšieho prostredia ako poznali vo svojich rodiskách, poväčšine čisto slovenských dedinách. Iste to bolo pre mnohých aj sklamanie a aj pocit nevítaných hostí. Do pridelených príbytkov sa sťahuje viac ako dvadsať domácností. Podobne sa dialo v rámci celého južného Slovenska. V nasledujúcich rokoch sledujeme z týchto rodín už prvé krsty, konfirmácie,sobáše v šamorínskom ev. kostole i pohreby na miestnom cintoríne. V tom čase pôsobil ako farár  Lic.Edmund Fizély (1886-1979),  neskôr aj so svojou kaplánkou Irenou Krušpírovou-Devečkovou(1931),čo bola v podstate tiež čerstvá novinka-žena farárka(od r.1951). S rodinou svojej dcéry Rozálie Fabokovej prišiel aj jej už vtedy 83 r. otec, vdovec báťa Ján Potrák(1864-1954) z Mendy. Bol najstarším presídlencom v Hamuliakove a mal aj prvý pohreb z týchto nových prisťahovalcov a to 17.júla 1954, v roku jeho deväťdesiatky. Väčšina presídlencov prišla z Maďarska zo slovenských obcí v Peštianskej stolici. Najčastejšie Irša, Alberti,(dnes Albertirša), Piliš,Peterka(Peteri), Béňa(Bénye), Menda(Mende), potom menej Rákoškerestúr,Tápiosáp, Dunaegyháza,Mezohegyes a i. Z Rumunska tu boli rodáci z Nadlaku.     
Zo staršej generácie repatriovaných možno spomenúť Máriu Vicianovú(1876-1957) a jej dcéru Zuzanu Abrahámovú z Nadlaku s manželom Jánom Abrahámom(1898-1965) z Mezöhegyesu, ktorý tu bol aj obecným hlásnikom, Katarínu Milkošovú(1882-1959) s dcérou Alžbetou Somodiovou(1898-1977) z Peterky a Monoru, Štefana(1884-1975) a Rozáliu(1886-1974)Fabokových z Mendy, Michala Dobrodinského(1881-1970)z Piliša,Máriu Šeprákovú (1892-1959)z Alberti,Teréziu Horváthovú(1891-1959)z Tápiosápu,Rozáliu Fabokovú(1897-1977)z Mendy, Michala Pribelu (1898-1979)z Alberti s manželkou Máriou(1902-1990)z Piliša, Michala(1903-1963) a Zuzanu(1902-1980) Heringových z Irše, Pavla(1900-1970)a Zuzanu(1901-1987)Kováčových z Irše, Michala(1905-1969)z Legéndu a Agnesu Klátikových(1903-1970)z Tápiosápu,Pavla(1904-1958)z Béne a Hermínu(1908-1956)z Dunaegyháze Mrázových, Štefana(1906-1963)a Alžbetu (1910-1984)Šáranských z Béne,Pavla(1912-1994) a Annu Csikošových (1915-1977)z Piliša,Martina(1911-1988)a Zuzanu (1913- 1966) Sviatovských z Peterky, Pavla Brtku(1911-1980)z Alberti, Pavla Miklosa (1908-1987)z Monoru,Michala(1914-1991) a Helenu (1914-1988)Hudobových z Piliša a ďalší. Prevažne všetci prišli so svojimi rodinami, potomkami. Ako duchovné dedičstvo sa po týchto starcoch v niektorých rodinách zachovali cennosti,používané predmety ako Biblie a spevníky. Po najstaršom presídlencovi báťovi Jánovi Potrákovi

sa zachovala stará kožená  Kralická Biblia z r.1858 písaná v švabachu. Rodinní pamätníci ho vídavali ako starca, si ju pravidelne čítať a tiež spievať zo spevníka, staré české piesne. V rodine Kováčovej sa zachovala Biblia z r.1883, ako dedičstvo po otcovi ňaničky Zuzany Kováčovej, Martinovi Turčanovi, ktorý si ju zaobstaral v r. 1891 vo vojenskej službe v Budapešti. Ako je v nej zapísané, hľadajúc v nej duchovnú oporu. U rodiny Fabokovej sa po manželoch Štefanovi a Rozálii,  zachoval kožený spevník Tranoscius z r. 1902,tiež písaný v švabachu. Aj tu si potomkovia pamätajú, ako si z neho spievavali. Je poznať, že bol často používaný.   Repatrianti si priniesli so sebou aj svoju slovenčinu, mäkký stredoslovenský jazyk, čo bolo pre toto prostredie celkom netypické. Preto sa bolo možné v týchto domácnostiach cítiť ako na  Liptove, Novohrade či Honte. Práve daným novým prostredím v mladšej generácii potomkov už toto nárečie celkom vymizlo a zachovalo sa v pamätiach ako pekná spomienka. Niektoré ženy mali aj kroj(či tkz. ľudový odev), široké sukne s typicky viazanými šatkami na hlavách. V tejto starej generácii sa užívalo aj oslovovanie, mužov a žien, ktoré sa prinieslo ako aj jazyk z ich rodísk a pochádzalo ešte z miest stredného Slovenska, odkiaľ sa v 18.st.ich predkovia vysťahovali na Dolnú zem, do už spomenutých dedín. Muži sa bežne aj mimo rodiny oslovovali báťa, alebo báči vo význame ujo. Napr.báťa Jano, alebo báči Paľo Fabokov. Ženy sa oslovovali ňanička, ňaňa s významom teta,tetuška. Napr. ňanička Faboková, alebo ňaňa Zuza. V najbližších príbuzenských vzťahoch sa oslovovali otcovia a starí otcovia rovnako, apo, apko, apouka. Matky aj staré matky- mamička, mamouka. Niekedy, najmä neskôr sa zaužívalo starký, starká. Pomenovanie babka, dedko sa používalo veľmi zriedkavo, o čom však už dnešok nesvedčí, čo je dané prostredím.        Evanjelický život sa z počiatku udržoval najstaršou generáciou aj občasnými pobožnosťami v istom dome, no do šamorínskeho kostola pravidelne chodievali len máloktorí. Vymretím starej generácie, ktorá bola ešte z rodiska zvyknutá navštevovať pravidelne svoj kostol, sa táto potreba v mladšej generácii vzdialenosťou kostola pomaly vytrácala, alebo sa obmedzila len na minimum. Bolo veľmi cenné, ak mládež bola krstená a konfirmovaná. Bolo to ešte najmä pri generácii mládeže vojnovej a povojnovej. Niekedy sa evanjelictvo pripomenulo v danej rodine až pri pohrebe. Rozjasnilo sa v tomto po prevrate 1989, kedy už aj pri sčítaní obyvateľstva sa pomaly začali ľudia hlásiť k svojmu vyznaniu. Pomaly preto, že pri prvom sčítaní na začiatku 90.-tych rokov, to bolo ešte len do tridsať ľudí, no v r. 2001 a 2011 už šesťdesiat(a nešlo o nových prisťahovalcov). 
Od r. 1956 pôsobil ako farár Juraj Bándy st.(1907-1995) a po ňom od r.1977 jeho syn, dnes Prof. Juraj Bándy (1950).
V roku 1993 sa tu v spolupráci s Detskou misiou(celosvetová kresťanská nadkonfesijná organizácia, u nás s ústredím v Bratislave), začalo pracovať misijne s deťmi z ktorých v tom čase bola väčšina evanjelická. Bolo to dobré podchytenie, lebo všetci z nich boli ako priaznivý výsledok tejto práce aj konfirmovaní. V rovnakom roku vznikol aj pokus zaviesť tu evanjelické pobožnosti, ktoré viedol najprv domáci farár Bándy a neskôr teológovia. Ako kantori vypomáhali rôzni bratia a sestry, niekedy študenti z ev. mládeže na Legionárskej ulici v Bratislave. Konali sa raz mesačne, prvú nedeľu o 16,00, v miestnosti KD, ktorá bola pre tento čas dôstojne upravená na tento účel. Odozva však od ľudí odvyknutých na kostol a bohoslužby bola veľmi slabá. Návštevnosť z počtu evanjelikov bola najčastejšie len okolo troch ľudí. Na pobožnosť bola dohoda s katolíkmi, že nám budú zvoniť na zvolávanie o 15,30, ale ani to veľmi nepomáhalo. V roku 2003 sme si tu aj s účasťou nového starostu obce, niektorých rodičov detí a ďalších hostí pripomenuli desiate výročie práce s deťmi v Hamuliakove. Stretnutie sa konalo ešte v starom Kultúrnom dome. Miestnosť sa zaplnila veľmi peknou účasťou. Počas programu sa premietali aj  fotografie za toto obdobie či z besiedok, alebo táborov a bolo to veľmi pôsobivé. V tomto období sa však aj táto práca s najmä evanjelickými deťmi završovala, lebo už dorastali a v práci s mládežou sa tu nepokračovalo. Od roku 1999 sa začalo s vyberaním ročných cirkevných príspevkov po miestnych evanjelických domácnostiach, čo bolo využité aj na to, aby každý dostal zdarma pokiaľ nemá Božie Slovo, aspoň Novú zmluvu a vhodnú kresťanskú literatúru, ktorá by aspoň čiastočne doplnila absentovanosť duchovného života, čo sa postupne prijímalo s očakávaním. Dá sa povedať, že aj keď návštevnosť kostola to nejako neovplyvnilo, len veľmi slabo, povedomie evanjelictva to trochu oživilo. Niekedy aj na pohľad v bezvýznamných detailoch, že sa ľudia neštítili napríklad označiť zhotovovaný nový náhrobný kameň protestantským symbolom zvýrazňujúcim špecifickosť, identitu - kalichom. Je to drobnosť, ale nie zanedbateľná. Niektorým to stačilo len vysvetliť, priblížiť pozadie a symbol bol na kameni. Prítomnosť a budúcnosť je ako aj pred tým i teraz na milosti Božej. Súčasný počet evanjelikov bol stabilizovaný, ako uvádza už spomenuté posledné sčítanie šesťdesiat ľudí, no len na začiatku roka 2014 sme stratili v krátkom čase za sebou troch ľudí, ktorí odišli do večnosti. V tejto súvislosti možno spomenúť, že Hamuliakovo má od r.1990 ,,svojho“ pohrebného kantora v osobe presbytera a pisateľa týchto riadkov, ktorý vypomáha pokiaľ treba  a môže aj pri iných pohreboch. 

Za tento čas tu pochovávali domáci duchovní: Prof.Juraj Bándy, kaplán Mgr.Ján Mojzsis(1975?) a súčastná farárka Mgr.Jana Fördosová-Kaňuchová(1978). Zastupoval aj dunajskostredký farár, inak šamorínčan Mgr.Jozef Horňák(1980?) a na pozvanie pochovával Mgr. Ondrej Kolárovský(1971)košický farár z Terasy. V čase neprítomnosti domáceho pohrebného kantora poslúžili riadne zborové kantorky Mgr.Eleonóra Kolibecká, alebo Anna Limpárová.   

  

                       Martin Luther              Jean Kalvin

pokračujeme...  



                                                                         Ján Hevera